„Prvá línia“ bola vždy spájaná s bojom, kde hrozilo bezprostredne nebezpečenstvo a aj smrť. Bolo treba odvahu, zanietenosť, pocit zodpovednosti a odhodlanosť urobiť niečo dobré a veľké pre druhých. Koronavírus  - niečo nečakané, s čím nik z nás nepočítal, niečo nepredstaviteľné v modernom 21. storočí, plnom  laboratórií, vedcov, letov na Mars a Mesiac. Napriek tomu to prišlo ako prvá z „morových rán“ v Egypte. Ani čierny mor a španielská chrípka, na ktoré zomreli milióny ľudí, nemali tak fatálny dopad ako dnes na rozvinutú modernú ekonomiku sveta.

Je tu však otázka, ktorá aktuálne rezonuje na malom Slovensku: „Kto stál v prvej línii?“ Samozrejme sú to lekári a sestry, ktorí neboli dostatočne pripravení technicky na vlastnú ochranu, proti možnosti vlastného nakazenia. Štát sa snažil zabezpečiť za akúkoľvek cenu ich ochranu: obleky, rúška, rukavice, vojaci stáli pred nemocnicami a preto súhlasím, že im za to patrí  vďaka nás všetkých, aj finančná odmena.

Boli zatvorené školy, reštaurácie, nákupné centrá, hotely, nekonali sa kultúrne, športové a spoločenské podujatia. Celý obchod zamrzol, okrem obchodu s potravinami. Nestáli „v prvej línii“ predavačky, pokladníčky v predajniach, kde prevádzkovatelia nemali odkiaľ získať rukavice, rúška a iné ochranné prostriedky? Museli však mať za každú cenu otvorené a čeliť nátlaku stovkám a tisícom nervóznych, možno chorých zákazníkov, ktorí si robili „vojenské zásoby“? Nezaslúžia si títo pochvalu a medailu za statočnosť, že stáli v „prvej línii“ , odmenu aj finančnú od štátu?

Kde je spravodlivosť? Kde je porovnanie s nemocnicami chránenými vojakmi a obchodmi s potravinami plnými nervóznych zákazníkov, ktorí z pudu sebazáchrany pozerali len na seba. Vzdávam hold a úcte všetkým pracovníkom v obchode s potravinami, ktorí denne chodili do práce do „prvej línie“ a zabezpečovali zásobovanie obyvateľstva, bez ohľadu na vlastné nebezpečie.  

Doc. Ing. Pavol Konštiak, PhD., generálny riaditeľ KON – RAD spol. s.r.o.